Kedy bude z Bratislavy polmiliónové mesto?

Dáta zo SIM kariet nám aj tento týždeň rozprúdili v Bratislave živú debatu o tom, koľko ľudí v Bratislave žije, koľko má trvalý pobyt, koľko cestuje do práce, navštevuje škôlky či školy a tiež koľko pravidelne dochádza. Keďže v ostatnom čase pribudli k tejto téme viaceré zaujímavé analytické komentára či aktuálne čísla, tak si o týchto dátach poklebetíme.

Bombastické čísla o počte SIM kariet už v prostredí Slovenska nie sú žiadna novinka a o ich existencii vie nejeden laik a aj štátna či verejná správa s nimi experimentuje. Preto povedať, že v Bratislave nocuje 633 806 ľudí znamená, že viacerí ľudia hneď spozornia a upozornia autora tejto myšlienky či analýzy, že ide o počty SIM kariet a nie počty ľudí. A bez ďalších dodatočných úprav sa z toho čísla dá s ťažkosťami extrahovať, koľko ľudí to môže byť (ale nemožné to nie je). Je to najmä vtedy, ako aj v tomto prípade, že boli spájané anonymizované dáta od 3 veľkých operátorov a pritom nebolo odstraňované viacnásobné držanie – nosenie SIM kariet, neboli rozlišované súkromné či služobné SIM karty atď. Tiež neboli pri tomto dopočítavané osoby, ktoré telefónom či iným zariadením obsahujúcim hlasovú SIM kartu nedisponujú. Aj preto pri tejto interpretácii hovorme naozaj o počte SIM kariet a nie počte ich nositeľov.

Ale chápeme, že pri porovnaní čísiel počtu obyvateľov zo Štatistického úradu SR a týchto čísiel, nastáva otázka, že či sú všetky tieto metodické nedostatky dôvodom takých veľkých rozdielov. Bratislava má podľa dát z konca roku 2018 trvalo bývajúcich 432 864 obyvateľov. Je to číslo pochádzajúce z demografickej štatistiky, ktoré sa odvíja od výsledkov jednotlivých sčítaní obyvateľov (cenzu). V podmienkach SR je v období medzi dvoma sčítaniami zaužívaný proces každoročného bilancovania pohybu obyvateľstva na základe pripočítania narodených a prisťahovaných a odpočítania zomretých a odsťahovaných.

Lenže toto číslo nám opäť hovorí len o počte trvalo bývajúcich (na ktorých dostáva Bratislava peniaze za dane z príjmu fyzických osôb) a nezohľadňuje počet obvykle žijúcich ľudí na tomto území. Čo sú ľudia, ktorí v Bratislave nielen žijú, ale sa aj prepravujú, parkujú, pracujú, prechádzajú a ich deti navštevujú školy či škôlky. Teda v skratke ľudia, ktorí využívajú mestom či mestskými časťami poskytované sociálne, školské, dopravné, kultúrne či iné služby.

Podľa nášho staršieho spracovaného odhadu je Bratislava strediskom životných záujmov približne 560 000 ľudí. Vychádzali sme z tvrdých dát porovnania miesta pracoviska a školy s miestom trvalého pobytu z ostatného cenzu, ktoré sme prevážili nárastom počtu pracujúcich na tomto území. Samozrejme tento konzervatívny odhad primárne odzrkadľuje ľudí v ekonomicky aktívnom veku a len v malej miere zachytáva počty detí a seniorov.

Veľmi podobné číslo uviedol vo svojom analytickom komentári „Koľko je na Slovensku cépečkárov?“ aj Inštitút finančnej politiky. Tento uviedol, že v Bratislave má obvyklý pobyt 557 264 obyvateľov. Lenže podľa nich je bez trvalého pobytu na území Bratislavy len 65 635 ľudí. Toto sú ľudia, ktorí sa v Bratislave obvykle zdržujú a ktorí by mohli zareagovať na neustálu výzvu mesta či mestských častí, aby si zmenili ich trvalý pobyt.

„Lenže, kde je tých 58 765 ľudí, ktorých Štatistický úrad SR nemá a Inštitút finančnej politiky s nimi vo svojej analýze operuje?

IFP vo svojej analýze uvádza, že zdrojom údajov je Register fyzických osôb, ktorý je základným informačným systémom verejnej správy. V tejto evidencii sú uvedení všetci obyvatelia SR, no aj cudzinci, vrátane tých, ktorí prišli do styku s verejnou správou. Zmeny v rámci registra prebiehajú len na základe úradne doložených potvrdení ako rodný list, sobášny list či napr. úmrtný list. Čo znamená, že týchto takmer 59-tisíc ľudí ani nezareaguje na žiadnu výzvu na prihlásenie sa, lebo de facto už prihlásení sú a teda nie je nateraz žiadna možnosť, aby sa ich prihlásením zvýšil rozpočet Bratislavy a jej mestských častí.

Osobitnou otázkou ale ostáva, prečo tam nie sú. Veľmi zjednodušená odpoveď znie:

No veď pri ostatnom cenze sa nesčítali a tak nie sú súčasťou základnej bázy dát, ktorá je každoročne aktualizovaná o narodených, zomretých, prisťahovaných a vysťahovaných“. S týmto by sa mohlo súhlasiť, ale…

Ale pri komplexnejšom pohľade na tento problém sa s tým súhlasiť nedá, lebo podobne sa nesčítalo na Slovensku v cca 200 obciach ďalších viac ako 94 000 ľudí, ktorí však boli v rámci dodatočných imputácií vykonaných ŠÚ SR a Infostatom započítaní.  Z toho bolo len v Bratislave doplnených 72 000 záznamov. Podľa vyjadrenia zo ŠÚ SR na ich doplnenie boli v Bratislave poskytnuté aj administratívne zdroje (registre a evidencie), ktoré mali byť aj použité…

Nádejou v tomto pre Bratislavu ostáva budúci cenzus. Cenzus, ktorý sa má uskutočniť v roku 2021 a na ktorý sa pripravujú nielen štatistici, ale aj zástupcovia magistrátu a mestských častí. Cenzus, ktorý nám ozrejmí, kde sa stratilo a veríme, že pri budúcom cenze aj našlo týchto 59-tisíc ľudí a z Bratislavy konečne bude právom polmiliónové mesto.

Prameňom údajov boli údaje zo SODB 2011, údaje z analytického komentára IFP a údaje zverejnené Bratislavskou integrovanou dopravou.

Článok bol zverejnený na blogu Denníka N –  https://dennikn.sk/blog/1503421/kedy-bude-z-bratislavy-polmilionove-mesto/?ref=list&fbclid=IwAR1x01xEXHqperLby7qR_A5j9Pbq5agGvhaSVC6bQ9kbA7-bzzl8TjxVICw